Mediácia

je mimosúdny spôsob riešenia konfliktov. Ide o proces, ktorý vedie mediátor, ten sleduje jasnú štruktúru sporu a snaží sa vám – jednotlivým sporovým stranám – pomôcť a uľahčiť vašu vzájomnú komunikáciu. Cieľom je prísť k spoločnej dohode, ktorá bude uspokojovať potreby všetkých zúčastnených strán.

1. Neutralita, nestrannosť a nezávislosť mediátora

Mediátor nezastupuje iba jednu zo strán, jeho úlohou je viesť proces a pomáhať všetkým prítomným stranám efektívne komunikovať. Napriek tomu je mediátor oprávnený situáciu občas vyvažovať – napríklad ak v priebehu procesu vidí, že jedna zo strán je príliš dominantná alebo komunikačne prevyšuje tú druhú. Je potrebné si uvedomiť, že sa to deje v záujme dosiahnutia vyrovnanej dohody. V opačnom prípade totiž hrozí, že dohoda nebude uzavretá alebo bude uzavretá dohoda “zlá” a nefunkčná, prípadne ju jedna zo strán nakoniec poruší, lebo s ňou nebude spokojná.

2. Neformálnosť 

Mediácia sa od súdnych pojednávaní líši svojou neformálnosťou. Mediátor sa snaží o vytváranie pozitívnej, pohodovej a konštruktívnej atmosféry, ktorá vo finále prispeje k dosiahnutiu dohody. Súčasťou mediácie môže byť občerstvenie, tiež sa nekladie dôraz na formálne oblečenie.

3. Dobrovoľnosť

Jednou z najväčších výhod mediácie je dobrovoľnosť. Do mediácie vás nemôže nikto nútiť, rovnako ani do uzavretia dohody, ktorá pre vás nie je uspokojivá. Mediáciu môžete aj kedykoľvek ukončiť, pokiaľ máte pocit, že to nikam nevedie. Čiže, na rozdiel od súdov a arbitráží, pri mediácii majú strany sporu celú situáciu neustále vo svojich rukách.

4. Hľadanie riešenia výhodného pre obe strany

Ak by bola s dohodou čo i len jedna zo strán nespokojná, takáto dohoda by nemala dlhé a úspešné trvanie. Práve preto je cieľom mediácie nájsť také riešenie, s ktorým budú spokojné obe strany. Len taká dohoda má význam a šancu na dlhodobé fungovanie, čím sa prispieva k značnému zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi stranami.

5. Diskrétnosť a dôvernosť

Mediátor je zo zákona povinný dodržiavať mlčanlivosť o vedených sporoch a účastných stranách. Tejto mlčanlivosti ho môže zbaviť iba súd alebo súhlas oboch strán. Informácie, ktoré zaznejú počas mediácie, tiež nemôžu byť využité stranami pri súdnych sporoch a mlčanlivosť tu platí aj pre sporové strany. Čo zaznie na mediácii, to tam má aj zostať.

6. Orientácia na budúcnosť

Obe strany dostanú dostatočný priestor na to, aby mohli plne vypovedať svoju verziu udalostí, a to, ako a v čom vidia konkrétny problém. Po identifikovaní sporu sa spolu s mediátorom začnete orientovať na budúcnosť. Čo znamená, že sa budeme snažiť spoločnými silami nájsť riešenie, ktoré pomôže situáciu zlepšiť alebo zabráni jej opakovaniu sa v budúcnosti. Tým, že sa nebudeme príliš vŕtať v minulosti a pri riešení sporu nechceme určiť jednoznačného vinníka, sa tlmia emócie, šetrí sa čas a prispieva to ku konštruktívnejšej atmosfére. Okrem toho, sám mediátor ani nedisponuje nástrojmi a metódami, aby dokázal určiť vinu niektorej zo strán.

  • Výhody 

1. Na rozdiel od súdov je tu možnosť hľadať kreatívnejšie riešenia

Pri hľadaní možných riešení mediácia ponúka väčšiu slobodu a kreativitu, keďže je na rozdiel od súdov neformálna a nemusí sa riadiť striktne danými pravidlami. Riešenia sú tak do veľkej miery obmedzené iba možnosťami a fantáziou sporových strán. Práve mediátor má pomôcť rozširovať tieto možnosti dohody a hranice možných riešení.

2. Flexibilita

Čas konania medácie závisí iba na dohode medzi stranami sporu a mediátorom, čo znamená, že sa viete dohodnúť na termíne, ktorý všetkým najviac vyhovuje. Ten si môžete prispôsobovať podľa svojich potrieb a možností, na rozdiel od súdov, kedy je termín konania určený súdom.

3. Rýchlosť 

S flexibilitou úzko súvisí aj rýchlosť. K priebehu mediácie môže totižto dôjsť hneď v najskoršom možnom čase, ktorý vyhovuje stranám sporu a mediátorovi – napríklad už pár dní od úvodného kontaktu s mediátorom. Samozrejme, platí to v prípade, že obe strany súhlasia s mediáciou a vedia sa dohodnúť na spoločnom termíne. Okrem toho, mediácia sa nemusí zdĺhavo vliecť týždne, mesiace či roky, ako to býva pri niektorých súdnych konaniach. Prípady, kedy sa dohoda dosiahne už pri prvom sedení s mediátorom, sú síce výnimočné, ale zväčša na to stačia 2-3 sedenia. Dlhšie trvajúce mediácie môžu nastať tiež, no len vtedy, ak to stranám sporu dáva zmysel – nakoľko je mediácia dobrovoľná a môžu ju kedykoľvek ukončiť.

4. Finančná stránka

Keďže mediácia má zvyčajne rýchlejšie a kratšie konanie, zvykne byť pre klienta aj cenovo výhodnejšia.

5. Riešenia a dohody, ktoré sú výhodné pre obe strany

Tie majú potom veľký vplyv na urovnanie, zlepšenie či dokonca aj úplnú obnovu narušených vzťahov. Minimálne zabraňujú zhoršovaniu vzťahov a umožňujú stranám hľadať spôsoby fungovania do budúcnosti. Tým sa znižuje pravdepodobnosť opätovného narušenia vzťahov a vzniku ďalších konfliktov. Aj keď to sa samozrejme nedá garantovať a veľa záleží od kvality dosiahnutej dohody a schopnosti strán ju dodržiavať.

  • Nevýhody 

1. Mediácia nehľadá vinníka

Cieľom mediácie nie je pátrať v minulosti a určiť vinníka. To je možné len za predpokladu, že niektorá zo strán (alebo aj obe) si dobrovoľne prizná vinu či určitý podiel viny za vzniknutú situáciu. Mediácia sa orientuje na budúcnosť. Preto nemusí byť vhodná pre ľudí, pre ktorých je hlavnou snahou určiť v spore vinníka a jeho potrestanie.

2. Dobrovoľnosť

Dobrovoľnosť je na jednej strane veľkou výhodou, no na druhej strane môže byť aj nevýhodou. Nikto totiž nemôže druhého nútiť, aby sa rozhodol spor riešiť mediáciou alebo zotrvať v mediácii až do konca.

3. Neexistuje priamy príkaz na vykonanie výslednej dohody

Ak nie je mediačná dohoda spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo schválená ako súdny či rozhodcovský zmier, proti vôli strán nie je priamo vykonateľná. Práva a povinnosti vyplývajúce z tejto dohody je však možné žalovať v nadchádzajúcom alebo tzv. základnom konaní pred súdom tak, ako v prípade práv a povinností z akejkoľvek inej zmluvy.

  1. Domáce a rodinné: spory súvisiace s rozvodom a rozchodom, starostlivosť o dieťa, výživné, spory medzi spolubývajúcimi, dedičské spory, spory o majetok a ďalšie
  2. Komunitné: susedské otázky, asociácie vlastníkov domov, spory medzi ľuďmi a inštitúciami ako školy, obec, cirkvi a ďalšie
  3. Obchodné: nezaplatené faktúry, dodávateľsko-odberateľské spory, rozviazanie partnerstiev, spory medzi spoločníkmi, finančné a majetkové záležitosti a ďalšie
  4. Pracovno-právne: spory medzi zamestnancami a vedením, vzájomné spory medzi zamestnancami alebo oddeleniami, otázky ukončenia pracovného vzťahu a ďalšie 
  5. Malé kriminálne činy: krádeže v obchodoch, vandalizmus, priestupky, obťažovanie a ďalšie
  6. Spory týkajúce sa verejnej politiky: spory kvôli kontroverzným centrám (napríklad útulky), skládkam, environmentálnym predpisom a ohľadom iných otázok, pri ktorých je nutná dohoda
  1. Ak sa obe strany dohodnú, že chcú spor riešiť mediáciou, môžu osloviť mediátora spoločne alebo to urobí len jedna z nich.
  2. Jedna zo strán sa rozhodne pre mediáciu, osloví mediátora a ten následne osloví druhú stranu, či má záujem riešiť spor mediáciou.
  3. Spôsob kontaktovania mediátora: telefonicky, emailom, poštou, osobne.

1. Oslovenie mediátora a úvodná konzultácia (kontakt so sporovými stranami):

Jedna zo strán alebo obe strany kontaktujú mediátora s tým, že by mali záujem o mediáciu v ich spore. Ak teda obe strany súhlasia s mediáciou, je možné dohodnúť si úvodné konzultačné stretnutie, ktoré môže byť individuálne alebo aj spoločné. Toto stretnutie však nie je potrebné, ak je obom stranám jasné, ako funguje mediácia a čo je jej cieľom. V takom prípade je možné hneď sa dohodnúť na prvom stretnutí a formálnom začatí mediácie.

2. Formálne začatie mediácie (úvod mediačného stretnutia)

Mediácia sa začína podpisom dohody o začatí mediácie, ktorá obsahuje údaje o stranách sporu, mediátorovi, definovanie sporu a o odmene pre mediátora. Mediátor okrem toho informuje strany sporu o tom, ako bude mediácia prebiehať, o ich právach a povinnostiach a spoločne si stanovia pravidlá, ktoré budú počas mediácie všetci dodržiavať.

3. Pochopenie problému (rekonštrukcia a definovanie sporu)

Po úvodnej informatívnej časti dostanú obe strany dostatočný priestor, aby rozpovedali svoju verziu, ako vidia daný spor. Zvyčajne začína strana, ktorá mediáciu iniciovala, ale je možné dohodnúť sa aj inak. Po tom, čo obe strany vypovedali všetko relevantné, definuje sa podstata celého sporu a to, aké sú potreby oboch strán v tomto spore. V tejto časti je dôležité, aby sa obe strany vzájomne počúvali a snažili sa pochopiť jedna druhú. Toto je dôležité hlavne preto, aby sa strany dokázali preorientovať zo súperenia na spoluprácu.

4. Hľadanie a hodnotenie možných riešení

V tejto fáze dochádza najskôr k navrhovaniu a diskusii o rôznych možných riešeniach sporu, následne k hodnoteniu daných riešení a výberu tých najvhodnejších, ktoré budú napĺňať potreby oboch strán.

5. Uzatvorenie výslednej dohody

Keď sa strany dohodnú a vyberú to najvhodnejšie riešenie alebo riešenia, mediátor pripraví výslednú Dohodu o mediácii podľa požiadaviek strán. Ak ide o krátku dohodu, je možné ju vypracovať a podpísať na mieste ešte počas mediačného stretnutia. Ak ide o komplexnú dohodu, mediátor si na jej vypracovanie môže vziať viac času a so stranami sa dohodnúť na termíne, kedy sa opäť stretnú kvôli jej podpisu. Dohoda o mediácii má silu záväznej zmluvy, ktorú je možné v prípade nedodržania vymáhať na súde. Prípadne, ak sa dohoda spíše vo forme notárskej zápisnice alebo je schválená ako zmier pred súdom či rozhodcovským orgánom, tak môže oprávnená strana podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie. V prípade jej nedodržiavania alebo zmeny okolností sa môžu strany opäť obrátiť na mediátora kvôli novej mediácii.

  1. Niektorý z účastníkov sporu má závislosť alebo bol v minulosti liečený na závislosť na návykových či omamných látkach.
  2. Niektorý z účastníkov mediácie príde na mediačné stretnutie opakovane intoxikovaný.
  3. Niektorý z účastníkov sporu nie je spôsobilý na právne úkony.
  4. Niektorý z účastníkov mediácie nechce poskytnúť všetky potrebné informácie alebo zámerne klame.
  5. Ide o dlhodobé emocionálne spory vo vzťahoch, ktoré sa majú riešiť u psychoterapeuta.
  6. Je zjavná nerovnosť oboch strán sporu (finančná, vzťahová, emocionálna).
  7. Ak sa vyskytuje medzi účastníkmi sporu násilie alebo došlo počas sporu k trestnému činu.
  8. Je predmet sporu v rozpore so svetonázorom niektorého z účastníkov sporu alebo mediátora.

Mediáciu je možné vykonávať aj na diaľku, či už prostredníctvom emailovej komunikácie alebo formou videohovoru. Mediáciu je vhodnejšie vykonávať pri osobnom stretnutí sporových strán s mediátorom, ale existujú situácie, kedy to nie je možné. Napríklad ak sa sporové strany, alebo aspoň jedna z nich, nachádzajú napríklad v zahraničí a nie je preto možné dostaviť sa osobne do kancelárie mediátora.

V prípade emailovej komunikácie je treba počítať s tým, že komunikácia bude časovo oveľa zdĺhavejšia a neefektívnejšia.

V prípade použitia videohovoru je dôležité, aby sa mediátor a obe strany dohodli na technológii alebo aplikácii, ktorú spolu pre tento účel budú využívať. Okrem toho je nutné mať spoľahlivé a rýchle internetové pripojenie, aby mohla mediácia prebehnúť hladko a bez prerušení. Taktiež je nevyhnutné sa dohodnúť, akou formou podpíšu výslednú dohodu – či to bude osobne (kópie dohody si všetci prepošlú poštou) alebo s využitím elektronického podpisu.